Určitý imidž a štýl obliekania vzniká z dôvodu, že človek sa potrebuje cítiť originálny, ukázať, že aj on je na tomto svete, nechce len tak zapadnúť do jednej masy, v ktorej by všetci nosili rovnaký úbor rovnakej farby. Máme potrebu sebarealizácie a sebaprezentovania, aj pokiaľ nie priamo prácou, tak svojimi záľubami, v neposlednom rade práve svojim imidžom.

Povedzme si pravdu. Každý z nás sa vo svojom vnútri cíti výnimočný, cítime sa ako ten hlavný bod záujmu, ako ten stred a ostatných bilión ľudí je len akási okolitá masa. Potrebujeme mať radi samých seba a cítiť sa ako niečo extra, ale je to v poriadku, je to náš prirodzený inštinkt k prežitiu, má ho každý živý tvor. Práve to je ten inštinkt, ktorý nás núti k spomenutej sebarealizácii a sebaprezentácii vo viacerých smeroch. Práve tento inštinkt môže za to, že ľudská spoločnosť vytvorila a stále tvorí množstvo pokrokového tovaru a služieb, ale aj iných, pre civilizovaný život potrebných vecí. Táto forma realizovania sa ale určite spája aj s oblečením.
Niektoré zamestnania si vyžadujú luxusný oblek, avšak nie príliš nápaditý, ale v podstate reprezentatívny a podobný, aký nosia aj ostatní zamestnanci v danom odvetví. Mnohé zamestnania si zasa potrpia na rovnakej pracovnej uniforme. Oblečenie sa tak so sebarealizáciou bezpochyby spája. V tomto smere síce nie s originalitou, ale s prezentáciou toho, že danému odvetviu veríme a sme jeho reprezentatívnou súčasťou.

Iný prípad nastáva v našom súkromnom živote, v „civile“. Počas tejto chvíle nie sme k svojej práci viazaní a máme možnosť nosiť prakticky čokoľvek. Mnohí ľudia tak z pocitu slobody oblek schovajú, pracovný úbor zahodia bokom do skrine, nastáva čas na „slobodnejší“ odev. Chceme sa v ňom cítiť pohodlne, originálne, ale pritom „cool“ a s dobou.

• Ale práve fakt, že chceme ísť s dobou opäť zabíja originalitu a slobodu, z pohodlného „cool“ odevu sa opäť stane uniforma spoločnosti, vravíme sa tomu ísť s módou .