Rodič môže detskú nevedomosť zaplniť faktami a poznatkami o živote a o tom, čo sa sám naučil. Treba si však dať pozor na to, aby ste zo svojho potomka nevytvorili vlastnú kópiu seba.
Veľa rodičov sa snaží ukázať dieťaťu cestu, akou by sa malo uberať životom. Najväčšia chyba je, ak má dieťa na výber len jednu cestu. Ak dokonalo bod po bode naplánujete život svojmu synovi či dcére, na konci cesty sa dočkáte výsledku, ktorý nebol cieľom vášho snaženia. Vaše dieťa sa nebude vedieť v ničom samo rozhodnúť a každé svoje rozhodnutie si pred vykonaním u vás overí, či je správne, alebo nie. To by nemal chcieť žiadny rodič.
Odhaľte detskú prefíkanosť
Malým deťom treba uznať jedno. Dokážu s okolím narábať tak, ako sa im zachce a väčšinou im to vychádza. Čo robiť aby vás „nedostali“ ? Detailne sledujte zlepšovanie ich motorických vlastností. Môžete začať napríklad tým, že deti necháte „vytrápiť sa“ na rôznych každodenných činnostiach. Ak dieťa zvládne nainštalovať si hru vo vašom telefóne, tak si určite zvládne samo aj zaviazať šnúrky na topánkach. Pozorujte preto jeho vývin a nedajte sa oklamať tým, že je na činnosti, ktoré ho chcete naučiť, ešte príliš „malý a nemotorný“.
Nechajte im priestor na vlastné chyby
Známy výrok hovorí, že „hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, ale múdry na chybách iných“. Problém u detí je, že ani nevedia, čo sa za chybu dá považovať a čo nie. Nechajte im preto priestor a čas aby sami porozumeli životu a jeho nástrahám.
Netvárte sa ako majster sveta
Keď je dieťa staršie, môžete začať s „výučbou“ bežných domácich prác. Ak malý syn alebo dcéra držia v ruke prvýkrát kladivo, alebo ihlu a niť, musíte im ich používanie, samozrejme, predviesť. Neberte to však doslovne a nepredvádzajte sa rýchlosťou či presnosťou vykonanej práce. Dieťa sa vás bude snažiť napodobniť a ukázať, že je rovnako dobré ako vy, čo často môže viesť k fyzickej (zranenie) alebo psychickej (pocit sklamania) ujme na zdraví. Nezabúdajte, že vy s danou činnosťou máte niekoľkoročnú prax ! Nech už preto detský výkon dopadne akokoľvek, pochváľte ho. Nesnažte sa z neho urobiť lepšieho a chytrejšieho človeka hneď v prvý deň, keď vám to trvalo niekoľko rokov. Nechajte ho, nech si vytvorí vlastný štýl, ktorý sa bude páčiť jemu.