Niektoré plodiny môžeme sadiť ešte koncom leta. Zimu prežijú v pokoji na záhone a na konzumáciu sú pripravené už skoro na jar. Druhou možnosťou, ako sa tešiť zo skorej úrody, je zelenina ako špenát, šalát, alebo reďkovka. Všetky z nich ukončia svoju životnú púť ešte v prvej polovici mája, čím sa nám uvoľní kopec miesta na záhonoch. Využiť ich teda môžeme na pestovanie inej zeleniny. Vhodné však nie sú všetky druhy.

 
Striedajte
 
Základom je pravidelné striedanie plodín. Tak zabránime tomu, aby boli zo zeme odoberané tie isté živiny. Nejedná sa však iba o konkrétny druh, ale tiež o to, aké látky potrebujú dané rastliny pre svoj rast. Napríklad všetky strukoviny potrebujú približne to isté. Platí to aj pri cesnaku a cibuli, paradajkách a baklažánoch, alebo petržlene a mrkve. Preto by sme tieto plodiny nikdy nemali sadiť hneď po sebe.
Mali by sme tiež pozerať na škodcov a choroby. Paradajky nikdy nesadíme na rovnaké miesto, kde pred tým rástli zemiaky. Hrozilo by riziko, že sa nakazia plesňou zemiakovou, ktorá, ich napáda najčastejšie. Na záhon, kde sme pestovali cesnak nesadíme cibuľu, pretože tieto dve plodiny taktiež napádajú rovnaké choroby a škodcovia.
 
Napríklad po reďkovke, ktorú zozbierame ešte v prvej polovici mája, môžeme pokojne zasadiť papriku, paradajky, alebo uhorky. Druhou možnosťou sú rastliny s dlhou vegetačnou dobou. Ešte začiatkom júna môžeme vysádzať poloneskoré a neskoré odrody kapusty, kaleráb odrody Gigant, ružičkový kel, alebo neskoré odrody karfiolu.

 
Nezabudnite na hnojenie
 
Po tom, ako zo záhony vyberiete skorú zeleninu, ich vždy trošku prihnojte. Univerzálnym hnojivom, ktoré nepoškodí žiadnej rastline je kompost. Niektoré druhy totiž neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom. Preto vždy použite vhodné hnojivo pre konkrétnu zeleninu.
Stopky a listy zo skorej zeleniny, môžete zapracovať do pôdy. Tak zabezpečíte postupné uvoľňovanie živín počas celého leta.